| domov.sme.sk | 16. jan 2019 o 22:21 PETER KOVÁČ |

Doplnené 18.1.2019

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)
 

BRATISLAVA. Kandidatúra štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej patrí k prekvapeniam, keďže o jej mene sa vopred nehovorilo a v uplynulých mesiacoch mala čo robiť, aby zvládla aj doterajšiu pozíciu.

Kým za bývalej vlády Smeru sa o nej hovorilo ako o sivej eminencii rezortu, ktorý vraj riadila namiesto vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, v súčasnej vláde sa jej pozícia zhoršila.

Smer síce presadil, aby zostala štátnou tajomníčkou aj za ministerky Lucie Žitňanskej z Mosta-Hídu, no tá s ňou mala problém.V minulosti Jankovskú verejne kritizovala, pretože podala antidiskriminačnú žalobu, ktorou sa mnohí sudcovia snažili domôcť rovnakých platov, aké mali sudcovia Špeciálneho súdu.

Žitňanskej prekáža aj to, že si Jankovská iba pozastavila výkon funkcie sudkyne. Nielenže je štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, ale kandidovala tiež v parlamentných voľbách za stranu Smer.

Po skončení kariéry na ministerstve by sa tak Jankovská mohla vrátiť na súd, kde by však mala rozhodovať nestranne.

„Je to kompromis, s ktorým viem žiť,“ komentovala Žitňanská v roku 2016 to, že Jankovská v kresle štátnej tajomníčky ostáva. V skutočnosti ministerka všetky dôležité úlohy sústredila do rúk druhej štátnej tajomníčky Márie Kolíkovej.

Nezhody Žitňanskej a Jankovskej sa opäť ukázali, keď sa Jankovská v roku 2017 snažila dostať do Súdnej rady.

„Pani Jankovská je v politickej pozícii a zároveň sudkyňou. S jej kandidatúrou preto nemôžem súhlasiť,“ komentovala Žitňanská. Hrozila vtedy dokonca odchodom z vlády.

Po niekoľkomesačných sporoch sa Jankovská kandidatúry vzdala.

Podozrenia okolo Fatimy

Do problémov sa však dostala aj vlani. Bývalý majiteľ baru Fatima v Trenčíne Ondrej Janíček ju obvinil, že ešte ako trenčianska sudkyňa vzala úplatok tri milióny korún od mafiánskej skupiny Petra Čongrádyho. Zabezpečila vraj za to, aby bol Janíček vo väzbe, čím mafii údajne uľahčila ovládnutie baru Fatima.

Obvinenia podporoval fakt, že s Čongádym sa od detstva pozná Jankovskej manžel. Jankovská obvinenia striktne odmietala a Janíčka obvinila z ohovárania. Ten má problémy dodnes.

Keď sa na kauzu dvojky ministerstva pozrel vlani denník SME, narazil na ďalšiu zaujímavosť. Na facebookovom profile Jankovskej manžela našiel fotky z letnej dovolenky v chorvátskom Lukove.Tibora Jankovského zachytávali aj na ležadle v záhrade, ktorá podľa dostupných satelitných snímok a fotografií tohto miesta vyzerá ako záhrada vily advokáta Radomíra Bžána.

Ten sa preslávil odmenou 77 miliónov eur, ktorú si naúčtoval za zastupovanie štátu v spore o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Ministerstvo hospodárstva odmenu po zverejnení korigovalo.

Jankovská jednoznačne nevedela dokázať, že s manželom u Bžána nedovolenkovali.

„Pozriem sa na to. Ale ak sú tieto fotky jediné, čo máte, tak neviem, lebo toto celé je absurdné, toto je nejaká konšpiračná teória a priamy útok na mňa,“ reagovala v marci minulého roka Jankovská.

Keď ju denník SME po ohlásení kandidatúry na ústavnú sudkyňu požiadal o sľúbené dokumenty popierajúce pobyt u Bžána, na otázky nereagovala.

Názov rigoróznej práce Monika Jankovská neuvádza

Nespresnila však ani to, kde si urobila doktorát a na akú tému písala rigoróznu prácu. V životopise má uvedené len toľko, že akademický titul JUDr. získala v roku 2001 a skúšku mala v študijnom odbore právo.

Rovnako sa začala aj kauza plagiátorskej rigoróznej práce predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý titul získal rok pred Jankovskou.

Ani on si nikde neuvádzal, kde titul získal a na akú tému prácu písal. To, že je Dankova práca iba opísaná z učebníc, potvrdila aj kontrolná komisia, ktorú zriadila univerzita.

Jankovská sa ako štátna tajomníčka špecializuje na ochranu práv spotrebiteľa. Téme sa venovala aj ako sudkyňa so zameraním na správne právo.

Jej kariéra mala pritom pomerne rýchla spád. Už po dvoch rokoch od vymenovania za sudkyňu sa stala šéfkou trenčianskeho okresného súdu. Po piatich rokoch v tejto funkcii sa presunula na krajský súd, kde do odchodu na ministerstvo pracovala len rok.

Fakty ku kandidatúre Moniky Jankovskej

Kto ju nominoval

predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková

Vzdelanie

• Právnická fakulta Univerzity Komenského: magisterské štúdium (1994)
• Rigorózna skúška (2001)

Skúsenosti, prax

Sudkyňa a neskôr predsedníčka Okresného súdu Trenčín

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti od roku 2012 (za ministrov Tomáša Boreca, Lucie Žitňanskej aj Gábora Gála)

Plusy / mínusy

V minulosti podala antidiskriminačnú žalobu proti štátu (mnohí sudcovia sa nimi snažili domôcť vyšších platov, na úrovni sudcov Špeciálneho súdu) – stiahla ju po tom, keď sa stala štátnou tajomníčkou.

Funkcie sudkyne sa nikdy nevzdala, má iba pozastavený výkon, a to napriek tomu, že je dlhoročnou štátnou tajomníčkou a v roku 2016 bola na 46. mieste kandidčnej listiny Smeru do parlamentných volieb.

Nevyvrátila jednoznačne podozrenia, že spolu s manželom dovolenkovala v chorvátskej vile advokáta Radomíra Bžána (ten mal za zastupovanie štátu dostať 77 miliónov eur, po medializácii odmena klesla na 17 miliónov eur).

V minulosti čelila obvineniam z korupcie a spolupráce s mafiánskou skupinou čongrádyovcov. V súčasnosti má problémy podnikateľ Ondrej Janíček, ktorý s obvineniami prišiel.

Vo svojej doterajšej odbornej činnosti sa zameriavala na ochranu práv spotrebiteľa, na ústavné právo sa príliš nezameriavala. Okrem účasti na mnohých zahraničných konferenciách je súhrn jej publikačnej činnosti či odborných skúseností krátky.

Stojí za povšimnutie

Jej sestra Andrea Haitová bola v minulosti riaditeľkou kancelária exministra spravodlivosti Štefana Harabina.

Jej manžel sa z detstva pozná s mafiánskym bossom Petrom Čongrádym.

Za éry Tomáša Boreca bola považovaná za sivú eminenciu ministerstva.

V roku 2017 sa snažila stať členkou Súdnej rady (nominoval ju Róbert Madej zo Smeru). Vtedajšia ministerka spravodlivosti Žitňanská bola zásadne proti, Jankovská neskôr kandidatúru stiahla.

Edita Pfundtner sa v decembri z kandidatúry ešte smiala

Edita Pfundtner(Zdroj: TASR/Martin Baumann)

BRATISLAVA. Keď koncom decembra denník SME položil štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti Edite Pfundtner z Mosta-Hídu otázku, či sa chystá kandidovať za ústavnú sudkyňu, rozosmialo ju to.

„Je to veľmi úprimný smiech, ani neviem, ako na to zareagovať. Som veľmi zaskočená touto informáciou,“ hovorila vtedy.

• Zoznam kandidátov na sudcov Ústavného súdu

Napokon kandiduje, navrhla ju Právnická fakulta Univerzity Komenského, na ktorej Pfundtnerová vyštudovala.

Univerzita píše, že je presvedčená, že Edita Pfundtner je „na základe osobnostných vlastnostní a odborných skúseností spôsobilá“, aby sa stala sudkyňou.

Reakcie na jej kandidatúru sú rozpačitejšie.

Pfundtnerová je už roky skôr političkou ako advokátkou. Po začiatkoch v deväťdesiatych rokoch pracovala päť rokov ako právnička v Allianz – Slovenskej poisťovni. Advokácii sa venuje od roku 2004, hoci viac času odvtedy venovala politike.

V rokoch 2003 až 2009 pôsobila v SMK, bola aj členkou okresného a krajského predsedníctva strany v Bratislave.

Neskôr sa pridala k odčlenenému Mostu-Hídu a v roku 2010 sa stala poslankyňou, hoci do parlamentu sa dostala len medzi náhradníkmi za straníckych kolegov vo vláde Ivety Radičovej.

Po predčasnom konci vlády z Mosta vystúpila, no v roku 2014 sa stala poslankyňou opäť, ako náhradníčka za Andreja Hrnčiara. Poslankyňou zostala aj po voľbách v roku 2016.

Nečakané bolo aj to, keď v auguste minulého roka vystriedala štátnu tajomníčku Máriu Kolíkovú, ktorá nasledovala odchod ministerky Lucie Žitňanskej.

Edita Pfundtner patrila k menej hlasným poslankyniam. Pri kauzách vládnej koalície sa nevyhraňovala a držala stranícku líniu.

Fakty ku kandidatúre Edity Pfundtner

Kto ju nominoval

Právnická fakulta Univerzity Komenského

Vzdelanie

Právnická fakulta Univerzity Komenského – magisterské štúdium (1997)

Skúsenosti, prax

Právnička v Allianz – Slovenskej poisťovni

Advokátka

Poslankyňa parlamentu, neskôr štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti

Od roku 2010 je aj miestnou poslankyňou za bratislavské Nové Mesto

Plusy/mínusy

Nie je uznávanou autoritou, má málo skúseností, o Ústavný súd sa v minulosti príliš nezaujímala, nanajvýš pôsobila v ústavnoprávnom výbore v parlamente

Stojí za povšimnutie

Začínala v SMK, kde pôsobila v rokoch 2003 až 2009. Aj keď neskôr prestúpila do Mosta, za ktorý bola aj poslankyňou, zo strany v roku 2012 vystúpila. Napriek tomu aj naďalej za stranu kandidovala a dodnes za Most aj pôsobí, ako „podporná členka“.

Kandidátka Eva Kováčechová – kritička Harabina

Eva Kováčechová má medzinárodné skúsenosti.

Eva Kováčechová. (Zdroj: SITA)

16. jan 2019 o 22:01 Profil vypracoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI.

Evu Kováčechovú nominovala ombudsmanka Mária Patakyová.

Magisterký titul v študijnom odbore právo získala v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Rovnako má aj magisterský titul v študijnom odbore etnológia – história z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Zastupovala ľudí v kauze Pezinská skládka

Od februára 2017 je riaditeľkou Centra právnej pomoci. Ide o štátnu rozpočtovú organizáciu poskytujúcu právnu pomoc osobám, ktoré si v dôsledku majetkovej núdze nemôžu dovoliť platené právne služby.

V minulosti bola členkou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, členkou pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR (2011) zriadenej na prípravu novely zákonov týkajúcich sa justície, členkou pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR (2011) zriadenej na prípravu právnej úpravy týkajúcej sa poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi či členkou pracovnej skupiny Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (2005 – 2006) zriadenej na prípravu nového zákona o vyvlastňovaní.

Viac ako 18 rokov pôsobila v treťom sektore. Pracovala napríklad ako právna expertka pre občianske združenie Spoločnosť pre otvorené súdnictvo a ako lektorka Sokratovho inštitútu (občianske združenie Živica) či občianskeho združenia VIA IURIS.

Počas svojho pôsobenia sa zaoberala primárne právom vo verejnom záujme (public interest law).

Pätnásť rokov poskytovala advokátske služby, pričom viaceré z jej prípadov skončili na Ústavnom súde SR. Výsledkom jej činnosti boli aj precedentné rozhodnutia.

Pred Ústavným súdom SR napríklad úspešne zastupovala občanov aj vo verejne známom prípade Pezinskej skládky o ich práve na účasť na verejnom rozhodovaní či organizáciu Greenpeace v prípade o zverejnení bezpečnostnej správy z rekonštrukcie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Plusy: Kováčechová riadi centrum právnej pomoci

Ako riaditeľka Centra právnej pomoci má na starosti chod 14 kancelárií a 18 konzultačných pracovísk po celom Slovensku a vedie takmer 130 pracovníkov.

Ovláda anglický jazyk na úrovni C1, absolvovala študijný pobyt na Pittsburskej univerzite v americkom štáte Pensylvánia.

Je členkou medzinárodných organizácií Environmental Law Alliance Worldwide (E-LAW) a Justice and Environment.

Má trojročnú skúsenosť s prienikom európskeho a slovenského práva pri kontrole uvádzania európskych smerníc v oblasti životného prostredia.

Mínusy: Kováčechová málo publikovala

Má slabšiu publikačnú činnosť, ktorá sa končí v 2012.

Stojí za povšimnutie

V minulosti verejne kritizovala Štefana Harabina, pričom napríklad uvádzala, že systematicky poškodzuje dôveryhodnosť slovenskej justície. Ako advokátka zastupovala pred Ústavným súdom šiestich Harabinom odvolaných predsedov súdov.

V roku 2015 v nadväznosti na odmietanie bývalého premiéra Roberta Fica odpovedať na otázky novinárom z Denníka N verejne poukázala na porušenie ústavného práva verejnosti na informácie. V danom čase pôsobila ako členka redakčnej rady Denníka N.

Pred župnými voľbami v roku 2017 v médiách uviedla, že pôjde voliť aj preto, že do Banskobystrického kraja nepatrí fašizmus.

Následne za udalosť roka 2017 označila župné voľby, ktoré podľa nej „priniesli nádej a ukázali, že ľudia na Slovensku sa nedali poblázniť hnedou nenávisťou, ale naopak – dokázali sa zomknúť a odmietli všeobecne populárny uhladený fašizmus“.

Ako jediná z kandidátov na ústavných sudcov v motivačnom liste poukázala na skutočnosť, že Ústavný súd bude v blízkom čase čeliť zásadným výzvam súvisiacim s klimatickými zmenami, utečencami, extrémizmom či hrozbe prípadnej ekonomickej krízy.

Dňa 16. marca 2018 vystúpila na zhromaždení Za slušné Slovensko v Banskej Bystrici, kde povedala, že „korupcia a mafiánske praktiky sú dnes takým bežným pracovným nástrojom, že verejnosť si ani len nevie predstaviť, že by štátne inštitúcie mohli byť neskorumpované, čestné a rovné“ a že politici „hrubo urážajú novinárov, ktorí hľadajú pravdu a dokonca ich neochránia, lebo nechcú, pred krivdami, zmiznutím a zavraždením“.

Politici rovnako podľa jej vyjadrení „dopustili, že sa do parlamentu dostali fašisti“.

Za udalosť roka 2018 označila vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pričom podľa nej „ukázala nové dno, ukázala peklo našej spoločnosti. Tušili sme, že to je zlé, ale táto vražda odhalila viac.

Moc a peniaze ovládajúce politiku, politikov ovládaných oligarchami, kriminálnikov susediacich s premiérom, premiéra rozdeľujúceho krajinu a šíriaceho strach a konšpirácie, dlažbové kocky, ponižovanie aktivistov, opľúvanie novinárov a nad všetkým ako temné znamenie George Soros“.

Riaditeľkou Centra právnej pomoci sa stala na základe výberového konania, ktoré sa skladalo z písomného testu a ústneho pohovoru. Členov komisie nominovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Je členkou redakčnej rady Denníka N.

Ján Štiavnický – sudca z novej generácie

Ján Štiavnický má iba 43 rokov.

16. jan 2019 o 21:53 Profil vypracovala Transparency International Slovensko

Súdneho poradca na Ústavnom súde Jána Štiavnického ako kandidáta na ústavného sudcu navrhli ombudsmanka Mária Patakyová a Právnická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave.

Zatiaľ čo niektorým kandidátom na najvyššie sudcovské posty v krajine stačilo niekoľko riadkov, aby predstavili verejnosti svoje motivácie pôsobiť v Košiciach, Štiavnický v motivačnom liste na troch stranách opisuje spoločenský prínos Ústavného súdu.

To, ako sa kandidát stavia k významu inštitúcie napríklad aj v motivačnom liste, môže veľa napovedať o jeho hodnotových postojoch a v prípade zvolenia aj prístupu sudcu k jeho funkcii.

Napriek tomu, že ústava ani zákon neupravujú náležitosti motivačných listov pri voľbe ústavných sudcov, je napríklad v súkromnej sfére dobrým zvykom „predať sa“ svojmu budúcemu zamestnávateľovi a odlíšiť sa od ostatných uchádzačov. V tomto smere si Štiavnický jednoznačne splnil domácu úlohu.

„Preto majú sudcovia solídny podporný aparát. To by mohlo viesť k problému tzv. delenej zodpovednosti, kde sa na rozhodnutí podieľa sudca, poradca aj senát či plénum, čím sa môže vytvoriť u aktérov rozhodovania pocit, že nejaké rozhodnutie vrátane chýb urobil niekto iný. Ale práve preto je ústavných sudcov málo, aby vždy menovite niesli jasnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a to voči ústave podľa svojho sľubu, voči svojmu svedomiu a vo vzťahu k jednotlivcom, ktorých životy ovplyvnili,“ napísal.

Stážoval u významného ústavného sudcu

Od roku 2006, keď získal na Univerzite Karlovej v Prahe titul PhD. s témou dizertačnej práce Formovanie doktrín v judikatúre Ústavného súdu ČR a Ústavného súdu SR sa jeho publikačná činnosť zamierava na otázky ústavného súdnictva.

V období rokov 2014 až 2017 školil budúcich advokátov o problematike podaní na Ústavný súd.

Svoju kariéru na Ústavnom súde odštartoval v roku 2004 a podieľal sa na vypracovaní konceptov mnohých súdnych rozhodnutí. V súčasnosti je poradcom sudcu Lajosa Mészárosa.

Ako súdny poradca má okrem neodškriepiteľných odborných predpodkladov výhodu v poznaní vnútorného chodu súdu. V situácii, keď sa obmieňa deväť sudcov, je nevyhnutné, aby bol súd kontinuálne funkčný od prvého dňa nástupu nových sudcov.

Počas pôsobenia na súde vykonával šesť rokov činnosť sprostredkujúceho úradníka Ústavného súdu pri Benátskom fóre Benátskej komisie. Benátska komisia v roku 2017 poskytla Slovensku poradné stanovisko vo veci vymenovania kandidátov na ústavných sudcov prezidentom.

V spolupráci s ústavnými súdmi členských krajín Rady Európy Štiavnický prinášal na základe právnych otázok a odpovedí týkajúcich sa rozhodovania súdov nové podnety pre slovenský Ústavný súd. Do tejto funkcie bol vybraný na základe anglického jazyka na vysokej úrovni či dobrej znalosti rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

O jeho záujme o ústavné súdnictvo svedčí aj stáž u profesora práva a vtedajšieho sudcu Ústavného súdu ČR Pavla Holländera. Ten je známy svojím postojom k osobe ústavného sudcu, ktorý podľa neho po nástupe do funkcie má reflektovať svoj predchádzajúci život, obmedziť svoje predošlé priateľstvá a spoločenské styky. Uvidíme, ako sa k tejto myšlienke postavia budúci ústavní sudcovia.

Štiavnický je mladý právnik

Trnavská právnická fakulta podporila jeho kandidatúru aj vyjadrením sudcu Súdneho dvora EÚ Daniel Švábyho, ktorý Štiavnického opisuje ako „osobu, ktorá v sebe ukrýva profil sudcu s prívlastkom skutočného majstra svojho remesla“.

Iba 43-ročný Štiavnický patrí do generácie mladých porevolučných právnikov, ktorý by sa na výbere nemohol zúčastniť v prípade, ak by bol presadený pôvodný návrh ministra spravodlivosti Gábora Gála na zmenu ústavy.

Ten okrem iného rátal so zvýšením minimálneho veku ústavných sudcov na 45 rokov. Napriek nízkemu veku má však Štiavnický také znalosti o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu ako máloktorý iný kandidát.

Uznávanému právnikovi Procházkovi to v politike nevyšlo

Bývalý šéf strany #Sieť Radoslav Procházka.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

V Luxemburgu ho odmietli pre obavy o jeho integritu.

BRATISLAVA. „Krízový manažér, kokos, vám musí je*ať, chalani, fakt, vám musí je*ať,“ boli posledné slová Radoslava Procházku, ktoré citovali médiá, kým bol predsedom politickej strany Sieť.

Na straníckom sneme v auguste 2016 nimi komentoval nomináciu vtedajšieho ministra dopravy Romana Brecelyho na post predsedu strany. Mikrofón na mieste, z ktorého viedol snem, bol však zapnutý.

Pred vstupom do politiky bol Procházka považovaný za rešpektovaného odborníka na ústavné právo a médiá ho často oslovovali do svojich článkov, ktoré sa týkali právnických tém.

Povesť mu však pošramotilo práve pôsobenie v politike, z ktorej sa v roku 2016 stiahol. Jeho meno sa v druhej polovici roka 2016 spájalo s ambíciou stať sa sudcom Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu. Hoci poradný výbor ocenil jeho odbornosť, obával sa o jeho integritu.

Pri zdôvodňovaní svojej motivácie stať sa sudcom v Luxemburgu hovoril Procházka o tom, že práci v justícii rozumie a sedí mu.

„Sémantický vesmír, v ktorom sa pohybuje právnik, advokát, je iný ako sémantický vesmír, v ktorom sa pohybuje politik. Je to poloha, ktorá vám nepochybne ublíži,“ vysvetľoval Súdnej rade.

Úvahy o Procházkovom morálnom profile najnovšie oživila jeho kandidatúra na ústavného sudcu.

Ako predseda Siete, ktorý si trúfal byť „gazdom“ pravice, bol viackrát pristihnutý pri klamstve a v snahe vysvetliť ho, často sa stával terčom vtipov.

Rozpačitá podpora a nahrávka

Ako vzdelaný a v odborných kruhoch rešpektovaný právnik napísal v 90. rokoch niekoľko desiatok odborných článkov, bol poradcom Ústavného súdu, pracoval pre Európsku komisiu a prednášal aj v zahraničí.

V politike začínal ešte ako študent, bol členom Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska. Do KDH vstúpil v roku 2010. Po krátkom čase sa však začal odčleňovať od konzervatívnej línie a mnohých prekvapilo, keď sa nepridal k projektu Nova Daniela Lipšica. Začiatkom roka 2013 však z KDH odišiel aj Procházka, zmenil imidž, zložil dioptrické okuliare a oznámil zámer kandidovať za prezidenta.

Prezidentské voľby v roku 2014 síce nevyhral, ale skončil tretí. Získal 21,2 percenta hlasov a čakalo sa, že onedlho založí politickú stranu.

Po prvom kole volieb však o ňom médiá písali najmä pre rozpačitý spôsob, ako vystupoval, keď mal pred druhým kolom vyjadriť podporu Andrejovi Kiskovi.

Na tlačovej besede s Kiskom mu podporu priamo nevyjadril. Najprv sa zdráhal ísť pred mikrofón a nakoniec len vyzval voličov, aby sa v druhom kole rozhodli sami. Neskôr sa za zmätky ospravedlnil.

Jeho úspech v prezidentských voľbách hneď po niekoľkých týždňoch zatienila prvá vážnejšia kauza. Líder OĽaNO Igor Matovič zverejnil nahrávku, na ktorej ho Procházka podľa Matovičovej interpretácie nahováral, aby mu umožnil inzerovať v jeho regionálnych novinách bez dokladu, teda načierno.

Keď sa Matovič na nahrávke pýtal, ako chce platiť, Procházka reagoval slovami „jak mi to ty umožníš“. Neskôr navrhol systém „pol na pol“. Z nahrávky však vyplýva, že sa napokon nedohodli.

Procházka bol po zverejnení nahrávky istý čas aj obvinený pre podozrenie z prípravy krátenia dane. Stíhanie však neskôr policajti zastavili.

• Zoznam kandidátov na ústavných sudcov

Zamotával sa

V marci 2014 založil Procházka stranu Sieť. Opäť mierne zmenil imidž, vykasal si rukávy na bielej košeli a vyhlasoval, že chce pritiahnuť rôznorodých pravicových voličov.

V predvolebnej kampani však nezaujal jasný postoj k možnej povolebnej spolupráci so Smerom, na januárovom Plese Spišiakov po váhavom odmietaní Smeru napokon prekvapil pripustením takejto spolupráce. „Keď sa to podarí s nimi, ľudia si to zaslúžia,“ povedal pre televíziu Markíza.

Sieť sa vo voľbách 2016 ledva dostala do parlamentu. Procházka aj v prvých povolebných dňoch zatajoval rokovania o vláde so Smerom.

„Nie,“ povedal na otázku, či o nej hovoril, hoci ho denník Nový Čas večer predtým odfotil, ako sa vracia zo stretnutia s Robertom Ficom na Úrade vlády.

„Nebol som rokovať s Robertom Ficom o zostavení vlády ani o žiadnych iných otázkach. A kde som bol a s kým som bol, je absolútne irelevantné, pretože Sieť sa na rokovaní s Robertom Ficom nezúčastní,“ dodal vtedy.

O niekoľko dní Smer spolu so Sieťou, SNS a Mostom-Hídom oznámili vytvorenie koalície.

Fakty ku kandidatúre Radoslava Procházku

Kto ho nominoval: exminister kultúry a bývalý člen Smeru Marek Maďarič a tiež Slovenská advokátska komora

Vzdelanie

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: magisterská skúška (1995)

Yale Law School, New Haven, Connecticut, USA: postgraduálne štúdium (1998), doktorandské štúdium (2001)

Právnická fakulta Trnavskej univerzity: rigorózna skúška (2003), doktorandské štúdium (2004)

Skúsenosti, prax

Zástupca Slovenska v subkomisii pre ústavné právo v Benátskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva (2001 až 2002)

Lektor pre právo Európskej únie a ústavné právo na Justičnej akadémii (2004 až 2006)

Člen výberových komisií sudcov a člen Legislatívnej rady vlády (2004 až 2006)

Hosťujúci prednášateľ na Univerzite Roberta Schumanna v Štrasburgu (2003)

Súdny poradca na Ústavnom súde (2001 až 2004)

Zástupca Slovenska pred súdmi Európskej únie – ministerstvo spravodlivosti (2004 až 2006)

Poslanec Národnej rady, v rokoch 2010 až 2012 predsedal ústavnoprávnemu výboru

Docent na Katedre teórie štátu a práva, Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica

Vedúci Ústavu teórie štátu a práva a spoločenskovedných disciplín na Paneurópskej vysokej škole

Plusy / mínusy

Uznávaný právnik

Dôverne pozná prácu Ústavného súdu, keďže bol jeho súdnym poradcom

Pre časť verejnosti môže byť nedôveryhodný pre klamstvá, z ktorých bol usvedčený v čase, keď predsedal politickej strane Sieť

Po prezidentských voľbách v roku 2014 čelil podozreniam, že nezdanil časť nákladov na kampaň, na čo upozorňoval líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, keď zverejnil časť nahrávky ich rozhovoru

Stojí za povšimnutie

Vulgárne sa vyjadroval, keď si myslel, že nie je zapnutý mikrofón.

V roku 2016 kandidoval na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu, poradný výbor ho odmietol pre obavy o jeho integritu.

Špekulovalo sa, že v pozadí strany Sieť stál podnikateľ Radoslav Baran. S Procházkom spolu leteli súkromným lietadlom na zápas slovenskej futbalovej reprezentácie s Walesom do Francúzska.

Ako advokát zastupoval v minulosti Paroplynový cyklus finančnej skupiny Penta na Ústavnom súde.