| dennikn.sk |9. januára 2019 17:21 | Monika Tódová |

Lenka Praženková a Jaromír Čižnár. Foto – N a TASR

Návrhy na ústav

Predsedníčka súdnej rady navrhla za ústavnú sudkyňu štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, generálny prokurátor Juraja Sopoligu, ktorý bránil Harabina.

Keď v piatok 23. marca minulý rok Rafael Janíček stál na pódiu trenčianskeho zhromaždenia Za slušné Slovensko a rozprával o tom, ako chcela mafia zničiť jeho otca, miestneho podnikateľa, s pomocou skupiny policajtov a mafiánov, nevedel, že sudkyňa Monika Jankovská sa stane ani nie o rok kandidátkou na ústavnú sudkyňu. Jankovská sa podľa neho na tom takisto podieľala.

Janíčkovci vedú boj s Jankovskou roky. Minulý rok natočili Ondrej Janíček aj svedok Tomáš Vida video, v ktorom prvýkrát o korupcii terajšej štátnej tajomníčky prehovorili verejne.

„Jankovská najskôr dala môjho otca do väzby, aby sa Čongrádyovci a mafia zmocnili nášho majetku. Časť výťažku išla priamo Monike Jankovskej, štátnej tajomníčke. Jankovská si na pleciach nevinných dokázala vydláždiť cestu na ministerstvo a aj vďaka tejto kauze je tam, kde je,“ hovoril Rafael Janíček. Za rozhodovanie podľa neho dostala 100-tisíc eur.

Generálna prokuratúra povedala, že sa to nepotvrdilo, a Ondreja Janíčka na chvíľu aj zadržali pre ohováranie. Jankovská všetky obvinenia poprela a podala na súd návrh, aby boli videá so svedeckými výpoveďami stiahnuté z internetu. Denník N, ktorý ich zverejnil, ich tak musel vymazať z kanála YouTube.

„Je to nehorázne, je to strašné. Ďalší noví svedkovia vypovedali proti nej, aj keď viacerí z nich sa boja. Všetky výpovede zverejníme,“ povedal o Jankovskej nominácii Ondrej Janíček.

Jankovskú za ústavnú sudkyňu navrhla predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková.

Ako sa postavila k podozreniam voči Jankovskej?

„Každý z kandidátov navrhnutých predsedníčkou súdnej rady spĺňa kritériá stanovené ústavou a zákonom. Vyjadrovať sa k jednotlivým kandidátom od podania návrhu až do ukončenia procesu výberu kandidátov by mohlo byť chápané ako ovplyvňovanie rozhodovania v prospech či neprospech ostatných kandidátov,“ napísala jej hovorkyňa Veronika Müller. „Predsedníčka súdnej rady považuje za nevyhnutné, aby bola zachovaná rovnosť všetkých kandidátov.“

Monika Jankovská a Ondrej Janíček, ktorý tvrdí, že zobrala úplatok. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič

Žitňanská: Ide o dôveryhodnosť

Praženková návrh neprerokovala v súdnej rade, môže ho podať aj sama. Rovnako môžu podať návrh aj iní piati členovia súdnej rady.

Okrem Jankovskej navrhla Praženková ešte správcu konkurznej podstaty Pavla Malicha, predsedu senátu Najvyššieho súdu Petra Melichera a predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú. Tá má zo všetkých kandidátov najviac nominácií – až 6. Navrhla ju aj Právnická fakulta Univerzity Komenského alebo predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Borec.

Ďalší piati členovia súdnej rady – Ján Havlát, Magdaléna Hromcová, Roman Huszár, Branislav Jablonka a Erika Zajacová – navrhli predsedu Okresného súdu v Prievidzi Roberta Šorla.

S Jankovskou mala spory bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá je dnes už nezávislou poslankyňou. V minulosti hrozila aj svojím odchodom z funkcie, ak vláda Jankovskú navrhne do súdnej rady. Bolo to aj jedinýkrát, keď chcel predseda Smeru Robert Fico so Žitňanskou osobne rokovať, pretože mu na Jankovskej záležalo.

„Považujem za dôležité, keď sa o jednotlivých kandidátoch hovorí alebo píše,“ povedala teraz Žitňanská.

„Áno, každý, kto spĺňa kritériá, môže kandidovať, ale tu nie sme v trestnom práve, neplatí prezumpcia neviny. My hľadáme najdôveryhodnejších kandidátov a akékoľvek pochybnosti treba vyhodnocovať. Platí to pre všetkých kandidátov, nielen pre pani Jankovskú,“ povedala Žitňanská.

Noví ústavní sudcovia podľa nej budú reprezentovať inštitúciu aj z hľadiska jej dôveryhodnosti, a to považuje za kľúčové.

Členovia rady: Inak vidíme nezávislosť a politizáciu

„Rozhodnutie pani predsedníčky ma prekvapilo. Už som si však zvykol na to, že v súdnej rade sú odlišné pohľady na to, čo je to nezávislosť a nestrannosť sudcov, prípadne čo je a čo nie je politizácia justície. Tie pohľady na justíciu sú aj v súdnej rade doslova priepastne odlišné,“ povedal člen súdnej rady, nominovaný prezidentom Andrejom Kiskom, Pavol Žilinčík.

Ďalší člen súdnej rady, ktorého nominovali sudcovia, Dušan Čimo, hovorí, že právo kandidovať má každý, kto spĺňa podmienky. „Nemôžem ovplyvňovať nominácie predsedníčky súdnej rady. O niečom to aj svedčí. Vždy určitou nomináciou sa prihlasujeme k určitým hodnotám alebo ľuďom.“

Čimo dúfa, že parlament nedovolí, aby v prípade Ústavného súdu nastala patová situácia a súd by bol nefunkčný. „Ak by nastala takáto situácia, tak by sa zrejme musela riešiť cez ústavné princípy. A to, či orgány, ktoré participujú na tomto procese, nemajú povinnosť sa postarať o riadny chod ústavných orgánov a či týmto princípom nemajú ustúpiť zase iné princípy.“ Čimo verí, že žijeme v krajine, v ktorej nedôjde k nefunkčnosti súdu.

Čižnár navrhol niekdajšieho spojenca Harabina

Prekvapivý návrh predložil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Navrhol za ústavného sudcu iba jedného kandidáta – predsedu Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu.

Ten je dlhoročným košickým sudcom a aj bývalým členom súdnej rady. Keď sa sudcovia v minulosti sporili so Štefanom Harabinom, Sopoliga stál na jeho strane. Ako člen súdnej rady často formuloval Harabinom navrhované uznesenia. Keď Harabinovi kritici založili združenie Za otvorenú justíciu, Sopoliga stál na opačnej strane. Podal si aj takzvanú diskriminačnú žalobu pre platy sudcov Špecializovaného trestného súdu, a keď bývalý minister Daniel Lipšic povedal, že títo sudcovia sú chamtiví, podal žalobu aj naňho.

Sopoliga nielenže sám podal žalobu, ale rozposlal kolegom aj návod, ako si ju majú napísať oni, aby boli úspešní. Keď Harabin už strácal v justícii vplyv, začal sa mu Sopoliga otáčať chrbtom. Začal spolupracovať s novou predsedníčkou súdnej rady Janou Bajánkovou, neskôr aj s Lenkou Praženkovou. Jeho vplyv v justícii tak zotrval. O to viac, keď sa stal prezidentom najväčšej stavovskej organizácie, Združenia sudcov Slovenska.

Keď stovky nespokojných sudcov napísali iniciatívu Päť viet o atmosfére strachu v justícii pod Harabinom, Sopoliga rozposlal sudcom takzvanú antichartu, kde upozorňoval na Harabinove pozitíva.

Čižnár na otázky o tom, prečo navrhol Sopoligu, zatiaľ neodpovedal, Harabina Čižnár v minulosti viackrát kritizoval.

Spolu je 40 kandidátov

Najviac kandidátov na sudcov navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského – 13. Deviatich kandidátov navrhol predseda advokátskej komory Tomáš Borec.

Naopak, málo návrhov prišlo od poslancov. Okrem Martina Glváča, ktorý navrhol Roberta Fica, podali návrhy ešte Marek Maďarič, ktorý navrhol Radoslava Procházku (navrhol ho aj Borec), Eduard Adamčík (Most-Híd, predtým Sieť), ktorý navrhol advokátku Zuzanu Pitoňákovú, Béla Bugár, ktorý navrhol Petra Kresáka (navrhli ho ešte aj ďalšie tri inštitúcie), a Ján Podmanický (Smer), ktorý navrhol predsedu Správnej rady Štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru.

Svoj návrh podala aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková – navrhla externého poradcu Ústavného súdu Martina Vernarského.

Voľba bude možno tajná

Hoci podľa zákona by mala byť voľba ústavných sudcov verejná, poslanci si možno na začiatku programu odhlasujú jej utajenie. Predseda parlamentu Andrej Danko v stredu povedal, že to je na poslancoch. Na verejnú voľbu v minulosti apelovala aj Žitňanská.

K tomu, či SNS podporí Roberta Fica za ústavného sudcu, sa Danko nevyjadril. „Žiadne politické dohody neexistujú, neexistovali, ani existovať nebudú. Nie som tu na to, aby som odbornosť akéhokoľvek kandidáta posudzoval.“ Danko ako poslanec sám bude kandidátov na ústavných sudcov voliť.

„Znovu sa ohradzujem voči mediálnej manipulácii, ktorej sa dopustil pán Mazák,“ povedal na tlačovej besede Danko. „Čakal som od neho po rozhodnutí Benátskej komisie aspoň ospravedlnenie a nie takéto konšpirácie.“ Novinárov Danko žiada, aby sa naučili vyhodnocovať informácie.

Mazák napísal text, podľa ktorého môže Roberta Fica vymenovať za ústavného sudcu Danko, keď prevezme kompetencie prezidenta. Danko jasne nepovedal, že to neurobí.

Predseda parlamentu si myslí, že parlament navolí dosť kandidátov. „Pri 40 ľuďoch je veľký predpoklad. Je tam dosť fundovaných ľudí, ktorí spĺňajú podmienky, toto je jeden úžasný národ, ktorý sa nemusí za nič hanbiť, disponujeme dostatočne vzdelanými ľuďmi.“

Fico sa k tomu, že kandiduje za ústavného sudcu, doteraz nevyjadril.